
Rok 1981
Bratislavské hokejbalové mužstvo LG Doprastav je jedným z najstarších a najúspešnejších klubov v Európe. Klub vznikol v roku 1981 ale officiálne začal fungovať v roku 1982 kedy sa na Slovensku začala hrať prvá oficiálna hokejbalová súťaž.
Hneď v jej nultom ročníku hokejbalisti z Kramárov preukázali svoj talent a v konkurencii štyridsiatich tímov z hlavného mesta získali premiérový titul. V osemdesiatych rokoch bol Doprastav (do roku 1985 pod názvom L. Guerera) jednoznačne najúspešnejším slovenským klubom, keď okrem šiestich titulov v najvyššej domácej súťaži triumfoval aj na viacerých zahraničných turnajoch.
Chlapci okolo najlepšieho hráča osemdesiatych rokov a prvého člena hokejbalovej siene slávy Svetozára Štefánika výrazne prispeli
k spropagovaniu tohto športu na Kramároch, kde v roku 1985 na Základnej škole Cádrova "vyrástol" na svoju dobu najkrajší hokejbalový stánok s umelým osvetlením. Ihrisko nazývané Guerera bolo pre domácich skutočným hradom a len malému počtu klubov sa na ňom podarilo uhrať prijateľný výsledok. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa začal výrazne presadzovať ďalší bratislavský klub Exposervice Ružinov a prakticky až do teraz títo dvaja veční rivali takmer nepretržite bojujú o titul majstra Slovenska. V roku 1985 sa zmenil aj názov klubu z L.Guerera na LG Doprastav. Názov LG vznikol z názvu dvoch ulíc, Ladislava Dérera a Guothovéj. Štátný podnik Doprastav bol sponzorom klubu. V sezóne 1996/1997 prešiel hokejbal viacerými zmenami. Pre zvýšenie počtu hráčov v poli s troch na štyroch, si museli chlapci z Kramárov nájsť nové domáce ihrisko. Bohužiaľ Guerera nespĺňala dĺžkové parametre. Svoj nový stánok si našli chlapci v Petržalke na Romanovej ul. kde hrávali až do roku 2003. V roku 2003 sa musel Doprastav presťahovať do Vrakúne na Železničnú ulicu kde hrával dve sezóny. V roku 2005 sa rozhodlo, že už sezóna 2005/2006 sa bude hrať podľa medzinárodných pravidiel ISBHF s piatimi hráčmi v poli. Prvej polke sezóny hral Doprastav u svojho večného rivala z Ružinova na Pivoňkovej ulici. V druhej polovici súťaže sa Doprastav presťahoval už do svojho nového športového areálu na Tematinskéj ul. v Petržalke.
Počas dvadsaťpäťročnej histórii klubu sa hokejbalistom LG Doprastavu podarilo 11 x zdvihnúť nad hlavu najcennejšiu domácu trofej (z toho 5x majster SR, 14 krát vo finále o majstra SR ). Naposledy bol LG Doprastav majstrom slovenska v sezóne 2000/01. Klub z Kramárov je pochopiteľne aj pravidelným dodávateľom reprezentantov do národného mužstva a preto sa niektorí hráči LG môžu popýšiť aj titulom majstra sveta i Európy.
Rok 1982/83
Nultý ročník bratislavskej súťaže: I. miesto
Historický triumf pre Kramáre
Vďaka oznamu v bratislavskom Večerníku sa v roku 1982 prihlásilo do nultého ročníka bratislavskej hokejbalovej ligy 40 mužstiev. Hlavným organizátorom prvej dlhodobej súťaže v hokejbale (vtedy ešte pod názvom hokej s loptičkou) bolo Ministerstvo vnútra slovenského zväzu mládeže v spolupráci s Ministerstvom vnútra Československého zväzu telesnej výchovy a STaRZ-u. Mužstvá boli rozdelené do štyroch skupín s označením žltá, modrá, červená a zelená. Pod vedením trénera Alexandra Menyharta sa v skupine, ktorej farba symbolizovala vtedajší totalitný režim, predstavil aj kramársky klub L. Guerera v zložení Alexander Menyhart ml., Igor Menyhart, Svetozár Štefánik, Vladimír Samek, Miroslav Slaný, Miroslav Jankovič a brankár Pavol Šteberla. Počas sezóny mužstvo posilnil Peter Podobník, ktorý dovtedy obliekal dres druhého kramárskeho klubu v súťaži HC Uhrová. Naopak, dvojica Ernest a Karbo sa neosvedčila a po troch stretnutich bola z mužstva vyradená. Názov klubu vznikol spojením ulíc, z ktorých chlapci pochádzali (Guothová - L. Dérera) a ihrisko z Kramárov nikto zo zainteresovaných dodnes nenazve inak, ako Guerera.
Suverénny vstup
Prvé ligové buly bolo na ihrisku pri základnej škole Cádrová vhodené 30. novembra 1982 o 9. hod. V zápase s Valachovou (10:4) sa do listiny strelcov ako prvý symbolicky zapísal jeden z hlavných zakladateľov mužstva a najlepší hokejbalista osemdesiatych rokov Svetozár Štefánik. Rovnako talentovaní sa v ďalších stretnutiach ukázali aj jeho spoluhráči, ktorí vytvorili veľmi silný a kompaktný tím. Rozumeli si nielen na ihrisku, ale i mimo neho a svojimi výkonmi si v lige získali značný rešpekt o čom svedčí aj fakt, že na domácom ihrisku nestratili ani bod. Hráči sa výborne dopĺňali a tak nečudo, že prvého premožiteľa našli až v 16. kole, keď prehrali s tímom HSC Vlci 3:6. V základnej časti prehrali už len raz s Nagyovou (7:10) a tak do semifinále postúpili ako víťaz skupiny bez problémov s trojbodovým náskokom.
Historický triumf
Podľa dopredu určeného kľúča sa v semifinále stretli víťazi jednotlivých skupín: Chlumeckého (žltá) - L. Guerera (červená), Predná Pošeň (modrá) - Ožvoldíková (zelená). Na stretnutie o postup do finále nastúpila Guerera v kompletnom zložení s jednoznačným cieľom - zvíťaziť. Pokoj na ich hokejky priniesla úvodná tretina, v ktorej sa postupne presadili Samek, Štefánik a Podobník. Kľúčom k presvedčivému víťazstvu (6:1) bol výborný pohyb, nekompromisná tvrdá obrana a rýchle protiútoky, v ktorých si prišili na svoje najmä Samek (strelil dva góly) a kapitán Štefánik (1+3). Finálovým súperom kramárskeho mužstva sa stala po víťazstve nad Ožvoldíkovou (8:5) Predná Pošeň. V historickom finálovom súboji mali opäť výborný vstup zverenci trénera Menyharta, keď po góloch Podobníka, Štefánika a Slaného viedli už 3:0. Iskierku nádeje hráčom z Prednej Pošne vykresal Škarupa, ktorý na začiatku záverečnej tretiny znížil na 3:4. Potom však do čierneho triafali už len Guereráci a tak sa po víťazstve 7:3 zaslúžene tešili z prvého titulu majstra Bratislavy. Ich triumf sledovalo na ihrisku na Drieňovej ulici približne 500 priaznivcov tohto pouličného športu. Za najlepšieho hráča stretnutia bol vyhlásený, rovnako, ako v semifinálovom zápase pozorný brankár Šteberla. Najväčší počet strelených gólov (210) v súťaži sa premietol aj do kanadského bodovania, v ktorom Štefánik a I. Menyhart patrili medzi najlepších v súťaži.
Tabuľka červenej skupiny:
1. L.Guerera | 18 | 16 | 0 | 2 | 210:86 | 32 |
2. HSC Vlci | 18 | 13 | 3 | 2 | 139:77 | 29 |
3. Nagyová | 18 | 12 | 2 | 4 | 150:104 | 26 |
4. Hostinského | 18 | 12 | 2 | 4 | 154:141 | 25 |
5. HC Helena | 18 | 9 | 1 | 8 | 148:162 | 19 |
6. Valachová | 18 | 8 | 1 | 9 | 159:193 | 17 |
7. Schiffelová | 18 | 6 | 2 | 10 | 127:141 | 14 |
8. STARZ | 18 | 6 | 1 | 11 | 100:155 | 13 |
9. Dol. Hony | 18 | 2 | 1 | 15 | 71:195 | 5 |
Semifinále: L. Guerera - Chlumeckého 6:1 (3:0, 1:1, 2:0), góly: Samek 2, Štefánik, A. Menyhart, I. Menyhart, Podobník - Belko, Predná Pošeň -Ožvoldíková 8:5 (3:0, 2:1, 3.4).
O 3. miesto: Chlumeckého - Ožvoldíková 8:7 (3:2, 2:3, 3:2), góly: Škrabák 3, Zbořil a Stašák po 2, Belko - Snehota, Herák, Skladaný po 2, Bilka.
Finále: L. Guerera - Predná Pošeň 7:3 (2:0, 2:2, 3:1), góly: Stefánik a Podobník po 2, A. Menyhart, Jankovič, Slaný - Škorvaga, Matuška, Škarupa. Vylúčení 7:3, rozhodoval: I. Važan, 500 divákov.
Kanadské bodovanie (po základnej časti)
Najlepší strelci: 1. Snehota (Ožvoldíková) 111 gólov, 2. Štefánik (L. Guerera) 93, 3. Ilnický (Schiffelová) 80 u
najlepší nahrávači: 1. Snehota (Ožvoldíková) 80, 2. I. Menyhart (L. Guerera) 65, 3. Lauko (Radarová) 64 u
najlepší v kanadskom bodovaní: 1. Snehota 191 (111+80), 2. Štefánik 133 (93+40), 3. Škrabák (Chlumeckého) 120.
Káder L. Guerera: Pavol Šteberla - Alexander Menyhart ml., Igor Menyhart, Svetozár Štefánik, Vladimír Samek, Miroslav Slaný, Miroslav Jankovič, Peter Podobník u tréner: Alexander Menyhart
L. Guerera (ligová štatistika)
meno | p.zápasov | góly | asistencie | body |
1. Štefánik | 20 | 96 | 44 | 140 |
2. I. Menyhart | 19 | 35 | 68 | 103 |
3. Samek | 15 | 24 | 28 | 52 |
4. Jankovič | 18 | 24 | 25 | 49 |
5. Slaný | 13 | 15 | 21 | 36 |
6. A. Menyhart | 14 | 12 | 23 | 35 |
7. Podobník | 4 | 3 | 3 | 6 |
Karbo | 3 | 4 | 3 | 7 |
Ernest | 3 | 3 | 1 | 4 |