LG TPS Bratislava - hokejbalový extraligový klub

Rok 1981

Bratislavské hokejbalové mužstvo LG Doprastav je jedným z najstarších a najúspešnejších klubov v Európe. Klub vznikol v roku 1981 ale officiálne začal fungovať v roku 1982 kedy sa na Slovensku začala hrať prvá oficiálna hokejbalová súťaž.

Hneď v jej nultom ročníku hokejbalisti z Kramárov preukázali svoj talent a v konkurencii štyridsiatich tímov z hlavného mesta získali premiérový titul. V osemdesiatych rokoch bol Doprastav (do roku 1985 pod názvom L. Guerera) jednoznačne najúspešnejším slovenským klubom, keď okrem šiestich titulov v najvyššej domácej súťaži triumfoval aj na viacerých zahraničných turnajoch.

Chlapci okolo najlepšieho hráča osemdesiatych rokov a prvého člena hokejbalovej siene slávy Svetozára Štefánika výrazne prispeli
k spropagovaniu tohto športu na Kramároch, kde v roku 1985 na Základnej škole Cádrova "vyrástol" na svoju dobu najkrajší hokejbalový stánok s umelým osvetlením. Ihrisko nazývané Guerera bolo pre domácich skutočným hradom a len malému počtu klubov sa na ňom podarilo uhrať prijateľný výsledok. Na začiatku deväťdesiatych rokov sa začal výrazne presadzovať ďalší bratislavský klub Exposervice Ružinov a prakticky až do teraz títo dvaja veční rivali takmer nepretržite bojujú o titul majstra Slovenska. V roku 1985 sa zmenil aj názov klubu z L.Guerera na LG Doprastav. Názov LG vznikol z názvu dvoch ulíc, Ladislava Dérera a Guothovéj. Štátný podnik Doprastav bol sponzorom klubu. V sezóne 1996/1997 prešiel hokejbal viacerými zmenami. Pre zvýšenie počtu hráčov v poli s troch na štyroch, si museli chlapci z Kramárov nájsť nové domáce ihrisko. Bohužiaľ Guerera nespĺňala dĺžkové parametre. Svoj nový stánok si našli chlapci v Petržalke na Romanovej ul. kde hrávali až do roku 2003. V roku 2003 sa musel Doprastav presťahovať do Vrakúne na Železničnú ulicu kde hrával dve sezóny. V roku 2005 sa rozhodlo, že už sezóna 2005/2006 sa bude hrať podľa medzinárodných pravidiel ISBHF s piatimi hráčmi v poli. Prvej polke sezóny hral Doprastav u svojho večného rivala z Ružinova na Pivoňkovej ulici. V druhej polovici súťaže sa Doprastav presťahoval už do svojho nového športového areálu na Tematinskéj ul. v Petržalke.

Počas dvadsaťpäťročnej histórii klubu sa hokejbalistom LG Doprastavu podarilo 11 x zdvihnúť nad hlavu najcennejšiu domácu trofej (z toho 5x majster SR, 14 krát vo finále o majstra SR ). Naposledy bol LG Doprastav majstrom slovenska v sezóne 2000/01. Klub z Kramárov je pochopiteľne aj pravidelným dodávateľom reprezentantov do národného mužstva a preto sa niektorí hráči LG môžu popýšiť aj titulom majstra sveta i Európy.

Rok 1982/83

Nultý ročník bratislavskej súťaže: I. miesto

Historický triumf pre Kramáre
Vďaka oznamu v bratislavskom Večerníku sa v roku 1982 prihlásilo do nultého ročníka bratislavskej hokejbalovej ligy 40 mužstiev. Hlavným organizátorom prvej dlhodobej súťaže v hokejbale (vtedy ešte pod názvom hokej s loptičkou) bolo Ministerstvo vnútra slovenského zväzu mládeže v spolupráci s Ministerstvom vnútra Československého zväzu telesnej výchovy a STaRZ-u. Mužstvá boli rozdelené do štyroch skupín s označením žltá, modrá, červená a zelená. Pod vedením trénera Alexandra Menyharta sa v skupine, ktorej farba symbolizovala vtedajší totalitný režim, predstavil aj kramársky klub L. Guerera v zložení Alexander Menyhart ml., Igor Menyhart, Svetozár Štefánik, Vladimír Samek, Miroslav Slaný, Miroslav Jankovič a brankár Pavol Šteberla. Počas sezóny mužstvo posilnil Peter Podobník, ktorý dovtedy obliekal dres druhého kramárskeho klubu v súťaži HC Uhrová. Naopak, dvojica Ernest a Karbo sa neosvedčila a po troch stretnutich bola z mužstva vyradená. Názov klubu vznikol spojením ulíc, z ktorých chlapci pochádzali (Guothová - L. Dérera) a ihrisko z Kramárov nikto zo zainteresovaných dodnes nenazve inak, ako Guerera.

Suverénny vstup
Prvé ligové buly bolo na ihrisku pri základnej škole Cádrová vhodené 30. novembra 1982 o 9. hod. V zápase s Valachovou (10:4) sa do listiny strelcov ako prvý symbolicky zapísal jeden z hlavných zakladateľov mužstva a najlepší hokejbalista osemdesiatych rokov Svetozár Štefánik. Rovnako talentovaní sa v ďalších stretnutiach ukázali aj jeho spoluhráči, ktorí vytvorili veľmi silný a kompaktný tím. Rozumeli si nielen na ihrisku, ale i mimo neho a svojimi výkonmi si v lige získali značný rešpekt o čom svedčí aj fakt, že na domácom ihrisku nestratili ani bod. Hráči sa výborne dopĺňali a tak nečudo, že prvého premožiteľa našli až v 16. kole, keď prehrali s tímom HSC Vlci 3:6. V základnej časti prehrali už len raz s Nagyovou (7:10) a tak do semifinále postúpili ako víťaz skupiny bez problémov s trojbodovým náskokom.

Historický triumf
Podľa dopredu určeného kľúča sa v semifinále stretli víťazi jednotlivých skupín: Chlumeckého (žltá) - L. Guerera (červená), Predná Pošeň (modrá) - Ožvoldíková (zelená). Na stretnutie o postup do finále nastúpila Guerera v kompletnom zložení s jednoznačným cieľom - zvíťaziť. Pokoj na ich hokejky priniesla úvodná tretina, v ktorej sa postupne presadili Samek, Štefánik a Podobník. Kľúčom k presvedčivému víťazstvu (6:1) bol výborný pohyb, nekompromisná tvrdá obrana a rýchle protiútoky, v ktorých si prišili na svoje najmä Samek (strelil dva góly) a kapitán Štefánik (1+3). Finálovým súperom kramárskeho mužstva sa stala po víťazstve nad Ožvoldíkovou (8:5) Predná Pošeň. V historickom finálovom súboji mali opäť výborný vstup zverenci trénera Menyharta, keď po góloch Podobníka, Štefánika a Slaného viedli už 3:0. Iskierku nádeje hráčom z Prednej Pošne vykresal Škarupa, ktorý na začiatku záverečnej tretiny znížil na 3:4. Potom však do čierneho triafali už len Guereráci a tak sa po víťazstve 7:3 zaslúžene tešili z prvého titulu majstra Bratislavy. Ich triumf sledovalo na ihrisku na Drieňovej ulici približne 500 priaznivcov tohto pouličného športu. Za najlepšieho hráča stretnutia bol vyhlásený, rovnako, ako v semifinálovom zápase pozorný brankár Šteberla. Najväčší počet strelených gólov (210) v súťaži sa premietol aj do kanadského bodovania, v ktorom Štefánik a I. Menyhart patrili medzi najlepších v súťaži.

Tabuľka červenej skupiny:

1. L.Guerera	18	16	0	2	210:86	32
2. HSC Vlci	18	13	3	2	139:77	29
3. Nagyová	18	12	2	4	150:104	26
4. Hostinského	18	12	2	4	154:141	25
5. HC Helena	18	9	1	8	148:162	19
6. Valachová	18	8	1	9	159:193	17
7. Schiffelová	18	6	2	10	127:141	14
8. STARZ	18	6	1	11	100:155	13
9. Dol. Hony	18	2	1	15	71:195	5

Semifinále: L. Guerera - Chlumeckého 6:1 (3:0, 1:1, 2:0), góly: Samek 2, Štefánik, A. Menyhart, I. Menyhart, Podobník - Belko, Predná Pošeň -Ožvoldíková 8:5 (3:0, 2:1, 3.4).
O 3. miesto: Chlumeckého - Ožvoldíková 8:7 (3:2, 2:3, 3:2), góly: Škrabák 3, Zbořil a Stašák po 2, Belko - Snehota, Herák, Skladaný po 2, Bilka.
Finále: L. Guerera - Predná Pošeň 7:3 (2:0, 2:2, 3:1), góly: Stefánik a Podobník po 2, A. Menyhart, Jankovič, Slaný - Škorvaga, Matuška, Škarupa. Vylúčení 7:3, rozhodoval: I. Važan, 500 divákov.

Kanadské bodovanie (po základnej časti)
Najlepší strelci: 1. Snehota (Ožvoldíková) 111 gólov, 2. Štefánik (L. Guerera) 93, 3. Ilnický (Schiffelová) 80 u
najlepší nahrávači: 1. Snehota (Ožvoldíková) 80, 2. I. Menyhart (L. Guerera) 65, 3. Lauko (Radarová) 64 u
najlepší v kanadskom bodovaní: 1. Snehota 191 (111+80), 2. Štefánik 133 (93+40), 3. Škrabák (Chlumeckého) 120.

Káder L. Guerera: Pavol Šteberla - Alexander Menyhart ml., Igor Menyhart, Svetozár Štefánik, Vladimír Samek, Miroslav Slaný, Miroslav Jankovič, Peter Podobník u tréner: Alexander Menyhart

L. Guerera (ligová štatistika)

meno	p.zápasov	góly	asistencie	body
1. Štefánik	20	96	44	140
2. I. Menyhart	19	35	68	103
3. Samek	15	24	28	52
4. Jankovič	18	24	25	49
5. Slaný	13	15	21	36
6. A. Menyhart	14	12	23	35
7. Podobník	4	3	3	6
Karbo	3	4	3	7
Ernest	3	3	1	4

posledný dvaja počas sezóny z kádra vypadli Brankár Šteberla odchytal 19 zápasov s priemerom 4,47 gólu na zápas. Počas jeho trestu na jeden zápas ho v bránke vystriedal Jankovič.