nemáte naištalovaný flash player



V priestoroch hotela Double Tree HIlton sa v piatok 27. júna konal slávnostný galavečer Slovenskej hokejbalovej únie pri príležitosti 30. výročia založenia hokejbalu na Slovensku. Bohatý program bol rozdelený na niekoľko častí, vo všetkých boli ocenení aj naši súčasní a bývalí hráči. Do siene slávy slovenského hokejbalu boli uvedení Jaroslav Šalka a Vladimír Franta a do siene slávy Medzinárodnej hokejbalovej federácie ISBHF bol uvedený dlhoročný bývalý kapitán Slovenskej hokejbalovej reprezentácie Marián Giba. Na pódium vystúpil aj súčasný kapitán LG AZhokej Bratislava a slovenskej reprezentácie Jozef Minárik, ktorý prebral cenu za 3. miesto v ankete hokejbalista roka 2013. Všetkým srdečne blahoželáme!!! 


2014-07-01 18:27:53



Sezóna je za nami a pre viacerých to znamená oddych a doliečenie si šrámov. Jedným z tých, ktorí si zranenia museli vyriešiť o niečo radikálnejšie, je naša 71-ka, Peter "Velo" Velčický. Petrovi robilo koleno problémy takmer počas celej jari a do každého zápasu nastupoval so sebazaprením. 

"Na zimnom turnaji v Gajaroch som si natrhol krížový väz a celú jarnú časť som nastupoval na zápasy cez bolesť," priznal Velo niekoľko týždňov po poslednom zápase sezóny v Skalici.

Ihneď po odložení výstroje teda putoval na ďalšie vyšetrenie, kde sa dozvedel nepríjemnú diagnózu.

"Od natrhnutého väzu to prešlo cez kompletné pretrhnutie. Mám za sebou plastiku predného krížového väzu a v kolene mám navyše aj dve skrutky," referoval nám náš útočník.

Pre trénera Šalku to znamená, že s Petrom nebude určite môcť nejakú dobu počítať. Úplné zahojenie a následná rehabilitácia so sebou prinášajú nejaký čas a najmä trpezlivosť pre samotného hráča. 

"Trénovať by som mohol začať o dva mesiace, samozrejme úplne zľahka. Do zápasu by som mohol naskočiť niekedy v decembri. Samozrejme, ak všetko pôjde podľa plánu."


My samozrejme želáme nášmu maródovi skoré udravenie!



2014-06-02 18:42:44



Hokejový portál hokejovysvet.sk priniesol článok s našim obrancom Robom Pukalovičom. Naša defenzívna opora sa v posledných mesiacoch potýkala s veľmi závažnou chorobou a vynechala takmer 3/4 sezóny. Džugala mladší však ukázal, že je bojovníkom nielen na ihrisku, ale i mimo neho. Dnes sa opäť usmieva a my máme úsmev na tvárach rovnako, ako on. Celý spomenutý článok vám ponúkame bez úprav.

Sezóna 2012/2013 bola pre Róberta Pukaloviča mladšieho poslednou. Odohral ju v drese HC Mountfield Martin, s ktorým zachránil extraligovú príslušnosť v baráži proti Bardejovu. Odchovanec bratislavského Slovana toho počas svojej kariéry stihol naozaj dosť. Okrem materského dresu a spomenutého martinského na seba navliekol i dresy Banskej Bystrice, Spišskej Novej Vsi, Detvy, Hermesu Kokkola (FIN), Jeppisu Pietersarri (FIN), Osby IK (SWE), Prostějova, Rigy 2000 (LAT), Big Diamond – Tartu (LAT), Gazpromu – Oremburg (RUS) a Brestu (BLR).

„Oremburg bol veľmi zaujímavý, bola to druhá súťaž po KHL, známa ako VHL (Vysšaja chokkejnaja liga – pozn. red.). Okrem toho mám krásne spomienky aj na Fínsko, kde sme dlho žili, vyhovoval mi aj tamojší životný štýl. Nemôžem zabudnúť ani na martinskú partiu a samozrejme na začiatky v Slovane, kde som dostal základy do hokejového života,“ začal svoje rozprávanie Róbert Pukalovič ml.

V dvadsiatich deviatich rokoch sa však hokejová kariéra dobrovoľne nekončí. Zvlášť nie vtedy, ak je v rodine taká hokejová legenda, akou je nesporne Róbertov otec, dnes známy spolukomentátor hokejových zápasov. Mladší z rodu Pukalovičovcov však urobil rázne rozhodnutie.

„Dlho som žil mimo Slovenska a bol nacestovaný až až. Mal som toho plné zuby. Navyše mi hokejové podmienky na Slovensku neprišli finančne zaujímavé a v Martine nám posledný rok držali peniaze. Okrem toho som stratil motiváciu, v ďalšom raste som nevidel žiadnu perspektívu. Potom som dostal som ponuku od firmy Herrys, čo je najlepšia realitná spoločnosť v Bratislave. Okamžite som ju prijal,“ vysvetľuje Róbert svoj nečakaný odchod z vrcholového hokeja.

K hokeju však nemá Róbert ďaleko ani teraz. Presnejšie povedané, presedlal na jeho letnú verziu – hokejbal.

„Hrávam extraligu za LG AZhokej Bratislava a popritom aj 1. slovenskú ligu za Slovan Bratislava,“ vysvetlil Róbert.

Róbert si teda po skončení hokejovej kariéry užíval voľného času s kamarátmi, venoval sa novej práci a víkendy si vypĺňal hokejbalom. Až prišiel september, kedy sa pre bolesti v oblasti „krížov“ odhodlal navštíviť lekára. Vyšetrenia a následná diagnóza ho doslova položila.
„Pociťoval som bolesti asi tri mesiace, absolvoval som niekoľko vyšetrení, po ktorých mi však v skutočnosti nevedeli nič diagnostikovať. Bral som len tabletky, pretože si lekári mysleli, že bolesti mi spôsobuje zápal v tele. Až prišiel 28. december a obrovské bolesti, po ktorých ma museli hospitalizovať na bratislavských Kramároch. Po pár dňoch mi zistili v bruchu veľký nález a následne som sa dostal do rúk MuDr. Jozefovi Šufliarskemu PhD., primárovi onkologickej kliniky na Klenovej ulici. Ten mi povedal, že mám zhubný nádor v oblasti brucha.“

Po takejto diagnóze sa človeku v sekunde zrúti svet. Psychika klesá na bod mrazu, na rakovinu totiž ľudstvo stále nepozná liek.

„V prvom momente to bol obrovský šok. Veľmi rýchlo som si však uvedomil, že nie som ani prvý, ani posledný. Ani na sekundu som si nepripustil, že by som to nezvládol. Uvedomil som si, že niečo nie je v mojom živote v poriadku. Musel som sa podriadiť, zmeniť myslenie, stravu, zmeniť celkový pohľad na život, zmeniť priority... Taká situácia vás núti veľmi premýšľať, čítať, uvažovať... Pomohla mi však moja rodina, priatelia, no najmä moja mamina. Bola pri mne každý deň, cítil som z nej obrovskú energiu, ktorú prenášala na mňa. Som jej za to neopísateľne vďačný,“ priblížil Róbert svoje pocity tesne po oznámení zdrvujúcej diagnózy.

Prvotná liečba nie je v týchto prípadoch príjemná, okrem straty síl a energie to človek vidí aj na svojom zovňajšku. Nevyhol sa tomu ani bývalý hokejový obranca.

„Podstúpil som trojmesačnú liečbu chemoterapiou. Išlo o štvortaktný cyklus, keď som bol 5 dní v nemocnici a 16 dní doma. Prvé dni po terapii to bolo náročné, no neskôr som už chodil do práce. Občas sa človek cíti slabší, tí ktorí to prežili vedia, o čom hovorím. Stretol som sa však s omnoho ťažšími prípadmi, ako som bol ja a napriek tomu boli tí ľudia neuveriteľne pozitívni a príjemní. Toto mi rovnako dodávalo energiu a silu, keďže som videl, že na tom nie som až tak zle, ako niektorí. Môj zovňajšok som vôbec neriešil. Okrem vypadania vlasov a bledšej farby to nebolo také zlé, reakcie okolia neboli nijak zvlášť prevratné. Všetci to brali ako súčasť boja, ktorý treba vyhrať,“ priblížil onedlho 30 - ročný Bratislavčan svoj najťažší boj.

A práve tento boj dnes môže Róbert hodnotiť ako vyhraný. Ďalšie návštevy lekára už totiž prinášali iba pozitívne reakcie.
„Pri tejto chorobe človek nikdy nevie povedať, že je stopercentne vyliečený, i keď ja sa tak už cítim. To napokon potvrdilo aj PET vyšetrenie. Zhubný nádor sa zmenšil na minimálnu veľkosť, čo je bežné aj pre zdravého človeka. Stále budem pod dozorom, no dnes už môžem opäť športovať a robiť veci, ako predtým. Týmto sa chcem z hĺbky srdca poďakovať celému oddeleniu onkológie na Klenovej ulici v čele s pánom primárom Šufliarskym.“

Po dlhých temných nociach teda opäť vyšlo v živote mladého človeka svetlo. Choroba je na ústupe a aj keď opatrnosti nie je nikdy dosť, optimizmus je v tomto prípade na mieste.
„V prvom rade viem, že si treba v živote držať rovnováhu. Treba naozaj spomaliť, mať čas na jedlo, baviť sa tým, čo nám je blízke, športovať, relaxovať, mať okolo seba ľudí, ktorých máte radi, tešiť sa z maličkostí. Podľa tohto sa teraz budem riadiť. Spolu s heslom „nikdy sa nevzdávaj“,“ povedal na záver s nutnou dávkou optimizmu Róbert Pukalovič mladší.



2014-05-29 20:38:00



Otec a syn, legenda, majster sveta a budúcnosť. To sú pojmy, ktoré spájajú Jaroslava a Michala Šalkovcov. Dlhoročný hráč a v súčasnosti tréner nášho tímu mal pred play off veľkú dilemu a musel sa rozhodnúť, či ju podstúpi. Nominovať na zápas vlastného syna nie je v prvých krokoch vecou, ktorú by mu mohol niekto závidieť. Nosiť dres LG je osobitnou cťou a preto najskôr tréner Šalka so zaradením Michala do zostavy spočiatku váhal. V druhom a potom aj treťom a štvrtom zápase sa však 21-ročný útočník svojej šance dočkal. A výsledok? Michal patril v týchto zápasoch medzi našich najlepších hráčov a k úplnej spokojnosti mu chýbal azda iba gól. Nielen o jeho pocitoch, ale i o budúcnosti sme sa s mladou nádejou nášho tímu porozprávali.

Ako dlho si rozmýšľal, či sa zapojíš do tímu?

„Nad tým som vôbec nerozmýšľal. Vedel som, že sa ihneď po skončení hokejovej sezóny pripojím k tímu a budem bojovať o miesto v zostave. Nakoniec to vyšlo až na play off.“

Aké si mal pocity pri nástupe v drese mužstva, ktorému obetoval tvoj otec veľký kus svojej mladosti?

„Bola to veľká príležitosť, ale zároveň aj zodpovednosť. V prvom rade som nechcel sklamať a chcel som dokázať, že môžem pomôcť. Bola to veľká pocta, pretože aj ja som odmalička s otcom chodil na tréningy a LG je u nás doma srdcová záležitosť.“

V týchto situáciách to majú otcovia a tréneri v jednej osobe veľmi ťažké. Rozprávali ste sa doma o tvojom zaradení do tímu, zdôveril sa ti tréner a otec v jednej osobe s tvojimi úlohami, vedel si, čo od teba očakáva?

“Áno vedel. Bolo mi jasné, že ak budem chcieť nastúpiť, budem to musieť dokázať. Premiéra prišla v nedeľu a dostal som len pokyny, aby som sa nebál a aby som veľa behal a strieľal.”

Bol na teba otec v hodnotení prísnejší ako na ostatných?

“Myslím si, že ani nie, ale počas zápasu ako aj doma mi radil, čo mám robiť inak a čo mám zmeniť. Iba toto bolo možno oproti ostatným chalanom trochu iné.”

Ako si sa ty osobne vysporiadal s prechodom z ľadu na betón? Mal si s niečim problém?

“Cítil som to len na prvom tréningu, loptička je predsalen iná ako puk, inak sa odráža, inak sa s ňou narába a neustále sa musí behať, kdežto na ľade sa nemusí toľko pracovať nohami.”

Ako ťa prijala kabína? Mal si trochu trému pred prvým zápasom?

“Samozrejme, že som spočiatku trému pociťoval. Bol som jeden z najmladších, ale nakoniec to bolo v pohode.Všetci su to dospelí inteligentní chalani a väčšinu z nich som poznal.”

Svoje prvé štarty v extralige si si však veľmi neužil. Končíme sezónu už po prvom kole. Kde bol hlavný rozdiel medzi nami a Skaličanmi?

“Jednoznačne vo využívaní šancí. Ak dame jeden gól na zápas, nemôžme vyhrávať. Keby sme využili aspoň polovicu šancí, ktoré sme si vytvorili, tak som presvedčený, že postúpime ďalej.”

Ako vidíš do budúcnosti ďaľšiu spoluprácu s našim tímom?

“Vždy keď budem môcť, rád prídem a oblečiem na seba dres LG.”



2014-05-06 13:59:21


Hokejmarket Skalica - LG AZhokej BRATISLAVA
2:3 (0:0,1:2,1:1) stav série: 2:1

Góly: Patinka, Vadík – VAVRO, ONDRUŠEK, VELČICKÝ

Hokejmarket Skalica - LG AZhokej BRATISLAVA
3:0 (1:0,1:0,1:0) stav série 3:1

Góly: Kolínek 2, Šedivý

Tak ako to v športe i v živote býva, kde bojujú proti sebe dvaja sokovia, vyhrať môže iba jeden. Tak ako sme sa vlani po semifinále tešili na domácom ihrisku po víťazstve nad Skalicou v treťom zápase, tak sa tentokrát tešili doma práve Skaličania. Záhoráci nám teda vrátili požičané.

Ťažko hľadať príčiny nášho vyradenia. Prispelo k tomu množstvo faktorov, potešením a prísľubom však je, že tréner Šalka už  s pomocou pár blízkych ľudí, ktorým náš klub leží na srdci, začína odstraňovať vytvorené chyby a chtiac - nechtiac, pomaly sa začíname budovať na štart novej sezóny. Ideme krok po kroku, no svitá nádej, že budeme opäť lepší, silnejší a bližší k fanúšikom.

Ďalej ide náš súper, sympatickí chalani zo Skalice. V sérii nebol jediný konflikt, tak ako to napokon v našich zápasoch býva pravidlom. Jednoznačne rozhodli dve výhry Skalica na našom ihrisku. Na Záhorí sme už iba chytali zajaca za chvost. Po prvom zápase sme síce vykresali iskričku nádeje, v druhom nás však nepremenené šance stáli dobrý výsledok. Našu nemohúcnosť dokazuje aj konečný stav duelu, ktorý znamenal postup domácich. Nevešajme však hlavy, aj takéto tri prehry a neúspech nás musí a veríme, že aj posunie dopredu. Skaličanom športovo držíme palce v ďalších bojoch, my sa bohužiaľ predstavíme v ligovom zápase až niekedy v septembri.

V lete nás čakajú niektoré turnaje, tým prvým bude Országh Cup 6. až 8. júna. Budeme vás samozrejme o našej účasti na nich pravidelne informovať. Na záver chceme poďakovať všetkým našim partnerom za spoluprácu a pochopiteľne veľká vďaka patrí Vám - FANÚŠIKOM. Ďakujeme a s prianím pekného leta sa tešíme na ďaľšie skoré stretnutia. Hey Ho, Let´s Go!!!


2014-05-02 15:37:26
SEZÓNA 2014/15 :

  -   Nitra       0   0   0    0   0    0:0    0 
  - Pruské   0   0   0   0   0    0:0   0
  - Martin   0   0   0   0   0    0:0   0 
  - LG AZhokej Bratislava    0   0   0   0   0    0:0   0
  - Skalica    0   0   0   0   0   0:0   0 
  - Vrútky   0   0   0   0   0   0:0   0 
  - P.Bystrica   0    0   0   0   0    0:0   0 
  - Ružinov   0   0   0   0    0   0:0   0
  - Svidník   0   0    0    0    0   0:0   0 
  - Jokerit   0   0    0    0    0   0:0   0 
  - Kežmarok   0   0    0    0   0   0:0   0
  - Nové Zámky   0   0   0    0   0   0:0   0

JEDNOTLIVÉ ZÁPASY SEZÓNY :

LG AZhokej Bratislava                       
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava     
LG AZhokej Bratislava     
LG AZhokej Bratislava     
LG AZhokej Bratislava    
LG AZhokej Bratislava     
LG AZhokej Bratislava     

                                                                                                                                            




 
© 2006-2010 Všetky práva vyhradené. LG TPS BRATISLAVA
Web design & code: PEGOS DESIGN